Beh sebaprekonávania Nitra
Dnes sa opäť v Nitre lámali rekordy. Osobné – presne v duchu sebaprekonávania a aj účastnícke. Zbehlo sa nás 37 (+ 2 detičky na 10-tu), čo park naposledy videl v júny 2003 roku pána. Mali sme bežcov až z Piešťan a zastúpené boli všetky výkonnostné kategórie čo nás samozrejme veľmi teší. Priznám sa až ma zaskočilo koľko prišlo juniorov a junioriek a detí. Takmer nám nevyšli ceny.
Bežci v Nitre sú a žijú a kto tvrdí iné nech si ďalej doma pozerá televízor.
Zhustla aj skupinka „rýchlobežcov“ (prví ôsmi bežali pod 12min.) a ja začínam premýšľať že asi začnem dávať ako ceny nejakú zdravú výživu bez cukru lebo začínajú nebezpečne ohrozovať moju 3. pozíciu v Nitrianskej bežeckej lige.
Všetkým gratulujeme a tešíme sa na ďalšie kolo ktoré sa uskutoční už v klasickom čase o 10:00 v sobotu 6.6.09. Keďže bude Deň detí tak pripravíme niečo špeciálne pre kategóriu do 10 rokov. Tak decká nezabudnite prehovoriť rodičov.
Ligové okienko:
18.4. sa uskutočnili dva ligové behy - Beh oslobodenia Galanty a Jarný beh Bojničky. Že prečo sme to tak hlúpo vybrali? Nuž Galanta mala byt o dva víkendy skôr (preto bol štart apr. kola o 9:00) ale preložili to. Bol som v Bojničkách a preto moc neviem čo sa dialo v Galante. Akurát viem že Anton Žáčik a Marek Parikrupa tam išli (a aj späť) na bicykloch čo je počin naozaj úctyhodný vzhľadom na to aké výkony dosiahli.
V Bojničkách bolo rušno, všetko je tam také natlačené okolo KD takže to tam vyzerá ako v úli. Prišli sme 30 min. pred štartom hl. kat. ale tričká sa nám už žiaľ neušli. Nedali sme na sebe znať zármutok a stanuli sme na štarte - teda najprv ženy a veteráni. Preto som mal aj možnosť niečo natočiť.
Ako satisfakcia za tričko mi poslúžila skutočnosť že som bol vytiahnutý v tombole ako druhý – neslýchané! Bolo tam toho veľmi veľa a tak som si zobral riadnu capinu – keď eufóriu vystrieda stres.
... Zase bol guláš či také čosi.
Hneď po behu sme šiesti vyrazili do Bánova kde sa o 11:00 konal beh na 8km (preto ten skorší štart v Nitre). Všetko sme stihli pekne načas. Účasť v Bánove sa mi zdala trochu slabšia ako minulý rok.
Avšak prekvapenia nás ešte len čakali. Zistil som dve veci: A to že Bánovský obyvatelia sú veľmi súcitný ľudia a že Imro Maďar je výborný taktik. Organizátori na trať postavili šuhaja ktorí vidiac naše útrapy posielal všetkých tak, že nám trať skrátil o 620m (to tvrdí Garmin). Ak však čakal cenu za čin roka v Bánove - prerátal sa. Na inom mieste stál ďalší loptoš ktorý ho tromfol na plnej čiare. Ten poslal jednu skupinku ktorú prví obehli o kolo rovno za nimi do cieľa a ušetril im tak jedno celé kolo.
A taktik Imro? Dobehol na križovatku a nevedel kade ďalej. Tak počkal na druhého že reku kade. „Pójdem zle a budem sa museť vracať – no to určite.“ Tomu hovorím vnútorná výkonová istota.
Ďalším prekvapením bola pre mňa nová členka Nitrianskej bežeckej ligy Lucia Bohátová, ktorá sa o nás dozvedela v parku kde bola behať minulý týždeň Self-transcendence 10km beh a skončila tretia. Samozrejme že hneď prišla aj na Beh sebaprekonávania na 2 míle kde skončila tretia a v Bánove stála na bedni opäť tretia - ale tento krát už zostúpila s obálkou belavou - šak za toľko tretích miest už sa aj patrilo. Lucia sa ešte len dostáva do formy - uvidíme čo má nachystané ...
Sranda - tak sa nám nejako stáva že Nitriansky ligisti dobiehame často hneď za sebou. Na Pyxide, v Galante a aj teraz. Milan Furár si bude musieť začať dávať pozor na Mareka Uličného lebo aj v Galante aj v Bánove ho predbehol o 1 sekundu a privlastnil si tak o bod viac.
... Zase boli párky.
Dušan H.