Druhý Slovák, ktorý preplával kanál La Manche.
S vďakou v srdci k ľuďom, ktorí mi pomáhali pri mojom snažení naplniť moj sen a tiež s myšlienkou inšpirovať, podporiť „človečenstvo“ v ich snažení píšem nasledujúce riadky.
Čo predchádzalo môjmu plávaniu cez La Manche.
V januári tohto roku som oslávil 40. narodeniny. Nikdy som nebol aktívnym plavcom a všetka športová aktivita odráža len moju životnú filozofiu seba-prekonávania.
V roku 2002, po mojom prvom sólo pre plávaní jazera v Zürichu (26,7 km), sa vo mne zrodil sen – preplávať La Manche. Nasledovali dva roky tréningu. V roku 2003 som si opäť overil svoje schopnosti na jazere. Zistil som, že mám rezervy ako vo fyzickej, tak aj v psychickej príprave.
V nasledujúcom roku 2004 som oslovil trénerov plávania. Tí ma prijali do svojho kolektívu plavcov. Prevzal som ich plavecký program s cieľom zvýšiť rýchlosť. Plával som 6-krát v týždni. Posledné mesiace dvojfázovo. Pre lepšiu otužilosť som v zime plával v ľadovej vode, denne sa sprchoval v studenej vode, zabaľoval do snehu, dával si 45 minútové ľadové kúpele. Od apríla som zapojil do svojho programu plávanie v otvorenej vode na jazere.
V priebehu môjho plávania na ultra dlhé vzdialenosti som zistil nevyhnutnosť utíšiť myseľ a uvolniť sa. Pri zlepšovaní mojej psychickej pripravenosti mi pomohli moje poznatky z oblasti jogy, s ktorou sa zaoberám už niekoľko rokov. Využil a trénoval som najmä koncentráciu a meditáciu. Človek pri takýchto extrémnych pokusoch spoznáva, že po nejakej dobe dochádza k vyčerpaniu všetkého, čo natrénoval, čo si naplánoval-predvídal a stráca vieru v sám seba. Aby mohol pokračovať, musí sa prekonať, objaviť v sebe silu a vieru, ktorá ho povedie ďalej.
Anglicko (Dover) júl – august 2004
Pranab Vladovič (SVK), Jozef Lendacký (SVK), Erich Aalto (FIN), Mate Szekely (HUN)
21. júla som odišiel do Anglicka. Tu som pokračoval v príprave denným 2-3 hodinovým plávaním. Absolvoval som tiež štyri 6-hodinové plavby. Tu som si vyskúšal svoje kapacity, adaptáciu tela na studenú ( cca 16° C ) a slanú vodu, stravovací cyklus. Stravovanie počas plavby je individuálna záležitosť plavca. Ja som jedol každú hodinu. Plavec sa v priebehu pokusu nesmie dotknúť lode ani človeka. Inak je pokus neplatný. Preto sa strava podáva vo fľaši pripevnenej na udici, alebo pomocou teleskopickej palice, na konci ktorej je podnos. Ja som palicu s podnosom využil len raz, lebo banán, ktorý mi podávali sa namočil a vôbec mi nechutil. Preto som využíval fľašu, v ktorej bol nakrájaný banán inokedy broskyňový kompót.
Výber stravy je dôležitý z hľadiska rýchleho dodania energie, ale tiež z hľadiska nezaťaženia žalúdka ťažko stráviteľným jedlom. Aby som sa vyhol žalúdočným problémom, deň pred štartom som jedol ľahkú stravu. Po hodine plávania nastupuje pocit hladu, ktorý sprevádza plavca až do konca. Po 4-5 hodinách telo prechádza na spaľovanie zásob tuku v tele.
Tu v Anglicku som tiež nezabudol na prípravu vo vnútornej (duševnej) úrovni. Najviac ma trápili pochybnosti a strach.
- Strach vzniká z neznámeho, teda až spoznám more, stanem sa kvapkou tohto mora, strach pominie.
- Keď pochybnosť vstupuje do človeka je ako malé dieťa. Človek má ešte v sebe silu(dôveru vo vlastné sily), aby túto pochybnosť okamžite zo seba dostal preč. Pokiaľ sa však v mysli pohráva s touto pochybnosťou, utešujúc sa, že má v sebe silu kedykoľvek ju poraziť, je vo veľkom omyle. Pochybnosť rastie a príde chvíľa, že sa vráti ako dospelí človek. Vtedy nastáva tvrdý boj. Neraz končí porážkou človeka, jeho viery v seba samého.
Tieto vedomosti mi pomáhali pri zdolávaní týchto negatívnych myšlienok. Uvedomil som si, že nemôžem vstupovať do vody s myšlienkou, že porazím vlny, oceán. Oceán je nekonečne silnejší. Aj pri zapojení všetkých síl, ktoré sú vo mne, je len otázka času, kedy podľahnem. Nevadí, že sú vlny, nebojuj s nimi. Uvolni sa. Stíšením mysle, sa uvoľnilo aj moje telo. K pohybu používalo len tie svalové partie, ktoré boli nevyhnutné k zabezpečeniu pohybu.
6. augusta ráno mi môj pilot zavolal a oznámil, že 7. augusta je priaznivá predpoveď počasia. 7. augusta o tretej ráno sme sa stretli pri lodi a o hodinu som vyplával z anglickej pláže s názvom Shakespeare. Teplota vody bola 16 stupňov Celzia. Skákal som do nej s jedinou myšlienkou: „nikdy sa nevzdať, neprestať plávať ani na minútu“. Silné prúdy nedovoľujú plavcovi plávať priamo na druhý breh, preto moja trasa pripomína sínusoidu. Prestávky som robil každú hodinu. V prestávke trvajúcej od 30 sekúnd do 1 min. som prijal stravu, trochu pretiahol svaly a plával ďalej. Na doprovodnej lodi bol okrem pilota a jeho dvoch pomocníkov, rozhodca – prihliadajúci, z plaveckej asociácie Anglického kanálu. Ten zaznamenával každú hodinu frekvenciu záberov, teplotu vzduchu a vody, prestávky, stravu, čas. Na tejto lodi som mal tiež ja troch pomocníkov, priateľov. Mate Szekely z Maďarska (úspešne preplával kanál v r.2003), Karteek Clark zo Škótska ( v r. 2004 ,6-ty krát úspešne preplával kanál,ja som mu bol tiež ako pomocník na lodi), Pranab Vladovič zo Slovenska ( ultrabežec, 10 dňový závod).
Snažil som sa počas celého plávania ostať v dynamickom vedomí. Len plav, nezastav sa, nezáleží na čase, máš na to – neohrozí Ťa v tvojom snažení neustály pocit zimy, hladného žalúdka, nepríjemné pálenie od kontaktu s medúzami, osamelosť vo vode bez konca, prítomnosť zaoceánskych lodí a trajektov... Vo chvíľach, keď som už nebol schopný udržať v sebe túto dynamiku, snažil som sa udržať v sebe pozitívnu energiu. Nepustiť do mysle pochybnosti, strach alebo začať myslieť na to nepohodlie, útrapy, ktoré ma celú dobu obkolesovali. V tom mi pomohla predstavivosť. Predstavil som si, že som delfín, ktorý sa hrá na vlnách. Oceán je jeho prirodzeným prostredím.
Pri francúzskom pobreží, keď už loď nemohla pokračovať ďalej, plával so mnou Karteek. Upozorňoval na mňa francúzskych rekreantov na pláži, aby sa ku mne nepribližovali a nepokúšali sa ma dotknúť (bol by som diskvalifikovaný).
V posledných metroch, keď sa už moje nohy dotkli morského dna ma zaliala nová vlna energie. Rozbehol som sa. Čím skôr spočinúť nohami na suchej časti pláže.
Neskutočné sa stalo skutočným. Môj sen sa pretavil na skutočnosť. Dokázal som preplávať La Manche. V tej chvíli som sa zmenil. Stal som sa človekom naplneným radosťou a vďačnosťou.
O 18:28, po 14 hodinách a 28 minútach som doplával na francúzske pobrežie.
Jozef Lendacký
