Ligové okienko:

4.7. sa bežal Špačinský trojuholník ktorý je v Nitrianskej bežeckej lige. Zúčastnili sa a bodíky si pripísali: Jaroslav B. a Jana K.

Ligové okienko:

10.5. sa uskutočnil ďalší beh z Nitrianskej bežeckej ligy - Beh pre zdravie obcou Lehota 2,85km. Zúčastnili sme sa síce šiesti ale bodovali iba piati pretože Julien ešte nemal odbehnuté ani jedno základné kolo v parku a pravidlá nepustia. Prišiel aj člen víťaznej štafety zo 6-hodinovky Dano Matis a dobehol si v hlavnej kat. pre víťazstvo a putovný pohár starostu. Aby boli bodíky naše dievčatá štartovali spolu s mužmi. Foto z behu tu.

Ligové okienko:

18.4. sa uskutočnili dva ligové behy - Beh oslobodenia Galanty a Jarný beh Bojničky. Že prečo sme to tak hlúpo vybrali? Nuž Galanta mala byt o dva víkendy skôr (preto bol štart apr. kola o 9:00) ale preložili to. Bol som v Bojničkách a preto moc neviem čo sa dialo v Galante. Akurát viem že Anton Žáčik a Marek Parikrupa tam išli (a aj späť) na bicykloch čo je počin naozaj úctyhodný vzhľadom na to aké výkony dosiahli.

V Bojničkách bolo rušno, všetko je tam také natlačené okolo KD takže to tam vyzerá ako v úli. Prišli sme 30 min. pred štartom hl. kat. ale tričká sa nám už žiaľ neušli. Nedali sme na sebe znať zármutok a stanuli sme na štarte - teda najprv ženy a veteráni. Preto som mal aj možnosť niečo natočiť.

Ako satisfakcia za tričko mi poslúžila skutočnosť že som bol vytiahnutý v tombole ako druhý – neslýchané! Bolo tam toho veľmi veľa a tak som si zobral riadnu capinu – keď eufóriu vystrieda stres.

... Zase bol guláš či také čosi.

Hneď po behu sme šiesti vyrazili do Bánova kde sa o 11:00 konal beh na 8km (preto ten skorší štart v Nitre). Všetko sme stihli pekne načas. Účasť v Bánove sa mi zdala trochu slabšia ako minulý rok.

Avšak prekvapenia nás ešte len čakali. Zistil som dve veci: A to že Bánovský obyvatelia sú veľmi súcitný ľudia a že Imro Maďar je výborný taktik. Organizátori na trať postavili šuhaja ktorí vidiac naše útrapy posielal všetkých tak, že nám trať skrátil o 620m (to tvrdí Garmin). Ak však čakal cenu za čin roka v Bánove - prerátal sa. Na inom mieste stál ďalší loptoš ktorý ho tromfol na plnej čiare. Ten poslal jednu skupinku ktorú prví obehli o kolo rovno za nimi do cieľa a ušetril im tak jedno celé kolo.

A taktik Imro? Dobehol na križovatku a nevedel kade ďalej. Tak počkal na druhého že reku kade. „Pójdem zle a budem sa museť vracať – no to určite.“ Tomu hovorím vnútorná výkonová istota.

Ďalším prekvapením bola pre mňa nová členka Nitrianskej bežeckej ligy Lucia Bohátová, ktorá sa o nás dozvedela v parku kde bola behať minulý týždeň Self-transcendence 10km beh a skončila tretia. Samozrejme že hneď prišla aj na Beh sebaprekonávania na 2 míle kde skončila tretia a v Bánove stála na bedni opäť tretia - ale tento krát už zostúpila s obálkou belavou - šak za toľko tretích miest už sa aj patrilo. Lucia sa ešte len dostáva do formy - uvidíme čo má nachystané ...

Sranda - tak sa nám nejako stáva že Nitriansky ligisti dobiehame často hneď za sebou. Na Pyxide, v Galante a aj teraz. Milan Furár si bude musieť začať dávať pozor na Mareka Uličného lebo aj v Galante aj v Bánove ho predbehol o 1 sekundu a privlastnil si tak o bod viac.

... Zase boli párky.

Dušan H.

Naša účasť na behu: Trojkráľová šestka.

Z plánovaných 6 párov nôh sme 6.1.09 nakoniec na Trojkráľovú šestku do Trnavy nazbierali 5. Jana K., Martin D., Maťo Š., Julo V. a ja. Trojkráľová šestka je tretím pretekom Trnavskej zimnej trilógie/ligy. Boli sme aj na 1. časti 26.12.08 na Štefánskom behu a Jana s Mariánom aj na 2. časti 1.1.09. Hneď ráno som mal možnosť vyskúšať novú metličku na sneh ktorú som si kúpil len dva dni pred tým. Nákup to bol podnietený skôr nádejou než potrebou. Nádeje sa naplnili a vytvorili tak potrebu ktorá odôvodnila nákup. Zodpovedne som zozbieral všetkých po meste a vyrazili sme. Jana sa počas cesty pomocou neoklasickej domácej experimentálnej medicíny (cola+acylpyrín) intenzívne venovala svojej intenzívnej bolesti hlavy. Okrem toho sa nič závažné nestalo, akurát som zistil že presne pri 100km/h odfúklo z kapoty naraz všetok sneh ktorý sa mi ráno nechcelo zmiesť novou metličkou. V Trnave bolo nasnežené, ale tento krát ma na duši hrial pocit že som si zobral crossovky a na nohách ma hriali oné crossovky. V prvom kole seriálu totiž bolo blato a ja som začiatočnícky prišiel v nových bielych Asicsoch. Nové ešte sú, ale biele už nie. Ako býva zvykom, Martin D. mi postupne ušiel a už som ho nedobehol.

Najväčší šok som zažil keď ma vytiahli ako druhého v tombole. Také sa mne veru nestáva. Avšak na rozdiel od Erika, ktorého na 1. časti tohoto seriálu vytiahli tiež ako druhého, ja som si tiež zobral Tofifee ktoré sme opäť zjedli po ceste späť. Pri pohľade na čiapku s logom World Harmony Run, dokonca pán Lieskovský z MSÚ Trnava (výborný človek ktorý nám vždy pri WHR pomáha a organizuje aj tieto preteky) spomenul World Harmony Run. Postupne povyťahovali všetkých členov našej výpravy, (okrem Jula V., ale zase bolo Tofifee) tak sme sa mali k odchodu. Je zaujímavé že koľko pretekov človek pochodí práve na sviatky - v tej najväčšej zime. Od 26.12. Trnava, Vozokany, Zobor, Trnava, Beh Sebaprekonávania, do 6.1. Trnava. To je 6 pretekov za 12 dní. To vôbec nie je zlé ....

Dušan